Pracovala v thajskej odevnej továrni neskoro do noci, aby dokázala uživiť celú rodinu. Napriek tomu dostávala menej ako minimálnu mzdu, jej nadčasy neboli zaplatené a keď chcela skontrolovať, či sú jej malé deti v bezpečí, nadriadení na ňu kričali. Keď sa však v roku 2018 vrátila v noci do ubytovne, ktorú jej poskytovala samotná továreň, našla svoju dcéru straumatizovanú a krvácajúcu.
K prípadu znásilnenia sedemročného dievčatka jedným z pracovníkov továrne VK Garment (VKG), o ktorom písal aj The Guardian, sa vyjadrilo Tesco až v decembri minulého roka. Medzinárodný reťazec totiž nebol zapojený do každodennej prevádzky výrobcu, od ktorého importuje džínsy a iné typy odevov z F&F kolekcie, a tak o incidente vôbec nevedel. Podľa vyjadrení Tesca malo byť oblečenie predávané len na thajskom trhu. Napriek tomu médium disponuje fotografiami etikiet na odevoch vyrobených v tamojšej továrni, ktoré boli napísané v angličtine. Zisk z predaja v Thajsku putoval naspäť do Británie.
Matka, ktorej identitu The Guardian nezverejnil, prezradila, že jej vedúci jej zakázal zavolať pomoc pre zranenú dcéru. “Povedal mi: Nevolajte sanitku. Ak to urobíte, príde polícia a to spôsobí továrni problémy.” V súčasnosti vedú v Anglicku matka a jej dievčatko žalobu voči Tesco v mene ďalších 130 barmských bývalých pracovníkov z VKG kvôli zanedbávaniu a nespravodlivému obohacovaniu sa továrne na úkor zamestnancov. Podobný scenár sa totiž opakoval pre mnohých iných pracujúcich rodičov, ktorí si nemohli dovoliť opatrovateľov či bezpečné ubytovanie.
Hoci sú tieto tragické okolnosti zdrvujúce, v súčasnosti si mnohí ľudia nemôžu byť istí, či ich oblečenie nebolo vyrobené v jednej z podobných tovární v rozvojových krajinách. Etická móda je pojem, ktorý v súčasnosti zvyšuje predaj, ale často nezaručuje žiadne morálne alebo ekologické praktiky.
Menej ako 11 percent značiek implementuje recyklačné stratégie pre ich odevy a 3 z 5 kúskov “rýchlej módy” skončia na skládke. Ako teda prekuknúť zavádzajúce tvrdenia módnych značiek a vyskladať si ráno skutočne etický outfit?
Majte vysoké nároky
Najjednoduchšia cesta je vyberať si udržateľné značky! To však znie jednoduchšie, ako sa to dosiahne v realite. Našťastie, nemusíme hľadať ďaleko v zahraničí, aby sme narazili na výrobcov, ktorí sú ohľaduplní k planéte aj ľudským právam.
“V bežných obchodoch často nenakupujem,” prezrádza Zuzana Kulichová, zakladateľka módnej značky Sluší Ti To. Jej pôvabné sukne si získali nenahraditeľné miesto v šatníkoch mnohých žien, spadajúcich pod rôzne vekové kategórie a prežívajúcich odlišné životné osudy.
“Do veľkej miery tvorí môj šatník oblečenie, ktoré som si ušila sama, doplnené kúskami zo sekáča alebo tými, ktoré nakupujem na trhoch od ďalších kolegov tvorcov,” pokračuje Zuzana. “Páči sa mi, keď viem, že mám v šatníku dobrú kvalitnú vec a keď zároveň viem, kto ju vyrobil. Rada podporím konkrétneho človeka a spoznám príbeh za jeho produktmi. A ešte väčšiu radosť mi robí vymieňanie si oblečenia s druhými ľuďmi!”
Myslite na tých “za oponou”
Ďalšou pomôckou, ktorú odporúčajú odborníci, je všímať si, kto vyrobil oblečenie, ktoré si skúšame v kabínke. Každý si zaslúži pracovať v bezpečnom prostredí a dostávať spravodlivú mzdu – a pracovníci v odevných továrňach nie sú žiadnou výnimkou. Bohužiaľ, bežnou praxou je pre reťazce rýchlej módy zamestnávať tisícky ľudí z Bangladéšu, Indie, Číny či Indonézie a iných rozvojových krajín ako lacnú pracovnú silu. Fashion Transparency Index z roku 2022 zistil, že 96 percent veľkých značiek a reťazcov nezverejňuje počet pracovníkov, ktorí od nich dostávajú férovú mzdu, ani fakt, či oddeľujú čiastku za výrobu v cene ich produktov.
“Ľudia si určite čoraz viac všímajú, v akom prostredí a za akých pracovných podmienok vzniká oblečenie, ktoré si nakupujú. Nie je im jedno, ak sa šije napríklad niekde v bangladéšskej továrni, kde trpia zamestnanci neľudskými podmienkami,” potvrdzuje Zuzana.
Pozvite si do skrine trvácne kúsky
Ak ste už počuli o tzv. kapsulovom šatníku, neprekvapí vás, že najlepším prístupom pri etickom outfite je riadiť sa heslom “kupovať menej a lepšie”. Šéfka Eco-Age Harriet Vocking, ktorá poskytuje udržateľné poradenstvo, odporúča položiť si pred kúpou nového oblečenia 3 otázky: Čo si kupujete a prečo? Čo naozaj potrebujete? Budete to nosiť aspoň 30-krát?
Sukne Sluší Ti To majú tiež odvážnu ambíciu, a to vydržať v šatníkoch svojich spokojných majiteliek 5 až 10 rokov. “Ja som začínala pred 10 rokmi a tie kúsky, ktoré som si vtedy na začiatku ušila, mám stále v šatníku!” smeje sa Zuzana. Pokiaľ nás po pár rokoch dané oblečenie už bude nudiť, môžeme mu darovať nový život prostredníctvom miestnych swapov oblečenia, darovania kamarátkam či charitatívnym organizáciám. “Moja cena je síce vyššia než tie, ktoré ponúkajú v klasických obchodoch, no keď uvážite, ako dlho vám sukne vydržia, ide o malú čiastku.”
A hoci sa i tí z módnej brandže môžu usilovať nakupovať menej a voliť minimalistickejší štýl, existuje fenomén, ktorému ani taká módna dizajnérka ako Zuzana nebola vždy imúnna. Spomína tendenciu mnohých žien (ale i mužov) vybrať sa na “lov” do obchodných domov v čase, keď ich niečo v ich osobnom živote rozruší, sklame či nahnevá. “Je to v podstate ako s jedlom. Keďže nám nie je práve najlepšie, snažíme sa tým nakupovaním zaplniť nejakú aktuálnu potrebu, ktorú si vtedy nedokážeme naplniť inak.”
V žiadnom prípade nemusíme mať výčitky, ak si občas kúpime niečo len pre radosť, no ak sa to deje na pravidelnej báze, podporujeme tým lacnú a rýchlu módu. “Tento kolobeh podnecuje ľudí, aby si nakupovali často a veľa, jednoducho z dôvodu, že daný kúsok je práve v zľave,” upozorňuje Zuzana.
Pocíťte dotyk prírody
Vogue odporúča ďalšie užitočné kritérium pri rozhodovaní sa – z akej látky bol váš potenciálny úlovok vyrobený?
“Rada sa zameriavam na prírodné materiály, pretože predsa len je to oblečenie, ktoré nosíme na vlastnej koži,” opisuje Zuzana. Pri tvorbe farebných sukní preferuje bavlnu, ľan, viskózu či tencel. “Koža potrebuje dýchať, inak sa tvoria rôzne alergie. To, čo máme na sebe, nás celý deň ovplyvňuje,” zdôrazňuje. Medzi ďalšie prírodné materiály, ktoré robia značkám dobrú vizitku, patrí hodváb, konope, bambus, morské riasy, piñatex alebo juta.
“Väčšina mojich látok je z Európskej únie, kde sa lepšie dodržuje norma usmerňujúca chemikálie použité v textile,” opisuje Zuzana. “Niektoré látky sú od nás z Čiech, ale keďže tu nie je na výber toľko možností, tak najviac používam látky z Talianska, Francúzska či Nemecka.”
Sama však priznáva, že získať kvalitné materiály je čoraz náročnejšou výzvou. Predtým, než totiž z nových látok začne tvoriť nápadité sukne, rada látky vyperie. Materiál sa totiž zvykne zraziť alebo v prípade stopercentnej bavlny, dokonca aj zmenšiť. A zároveň tým otestuje, ako materiál po vypraní vyzerá, či si udrží farbu alebo potlač. Dokonca aj v prípade dlhoročného dodávateľa je potrebné pravidelne kontrolovať, či sa kvalita jeho látok stále drží na rovnakej úrovni alebo kvôli nejakému technologickému postupu upadla. “Stáva sa mi, že si objednám látku a keď mi ju doručia do dielne, tak zistím, že nie je taká elastická ako bola tá predchádzajúca,” vysvetľuje Zuzana.
Čo keď podľahnete umelým pôvabom?
Medzi materiály, ktorým sa odborníci odporúčajú vyhýbať, patrí napríklad polyester, ktorý predstavuje 55 percent celosvetovo vyrobeného oblečenia. Získava sa z fosílnych palív a trvá roky, kým sa rozloží. Aj v prípade prírodných materiálov existujú horšie a lepšie varianty. Príkladom je organická bavlna, pri ktorej výrobe sa spotrebuje oveľa menej vody ako pri tradičnej bavlne a nepoužívajú sa škodlivé pesticídy.
Jedinou výnimkou sú pre Zuzanu jesenné a zimné modely. Pri nich je ochotná pracovať aj s istou prímesou polyesteru alebo umelých vláken. V chladnejších mesiacoch totiž tieto sukne nepredstavujú tú vrstvu oblečenia, ktoré sa dotýka kože. “Skôr je to materiál, ktorý je hrejivý a viem, že vydrží dlho,” vysvetľuje.
Okrem toho, nylon a elastan sú stále nenahraditeľnými súčasťami športového oblečenia či spodnej bielizne. V prípade, že už teda máte v šatníku rozkošný kúsok z umelého materiálu, môžete ochrániť planétu inými spôsobmi. Pranie odevov totiž dokáže vypustiť tisícky mikroplastov, ktoré sa dostávajú priamo do vodných tokov a oceánov, čím ohrozujú podmorský život. Ak však investujete do mikroplastového filtra, do ktorého vložíte všetky vaše syntetické kúsky, môžete tým zachrániť nejednu bezbrannú korytnačku.
Prílišné pranie navyše neprospieva žiadnemu oblečeniu, ale ani uhlíkovým emisiám či spotrebe vody. A pokiaľ je to možné, namiesto vyhadzovania skúsme poškodenú sukňu radšej odniesť ku šikovnému krajčirovi či krajčírke.
Značky, ktoré prehovoria
Jedným z významných faktorov, ktoré naznačujú etickosť módnej značky, je jej prístup k vyprodukovanému odpadu. Zakladateľka Sluší Ti To v tom má jasno. “Som zvyknutá postrihať strihy tak, aby tam boli čo najmenšie medzery. Z toho materiálu, ktorý mi predsa len zvýši, si potom šijem vrecká – takže aj keď má žena jednofarebný odev, vnútro toho vrecka môže byť farebné. Ďalšiu časť menších zvyškov potom venujem do nejakej škôlky alebo ZUŠ-ky na tvorenie, a tie úplne najmenšie dávam preč.“
Máme šťastie, že etických výrobcov a výrobkýň ako je Zuzana Kulichová, pribúda čoraz viac. Značka Sluší Ti To však spravila krok navyše – na svojich produktoch implementovala špeciálne QR kódy od Gratitude, ktoré prezrádzajú, z akého materiálu boli vyrobené, odkiaľ pochádza, ako to vyzeralo pri samotnej výrobe až po doručenie oblečenia k spokojným zákazníkom.
“Zákazníci by mali mať možnosť nahliadnuť k informáciám o tom, čo sa deje v zákulisí produkcie bez toho, aby to museli zdĺhavo hľadať,” myslí si Zuzana. “A keďže ja nemám čo skrývať, tak je pre mňa transparentnosť len benefitom. Ľudia sú čoraz viac naklonení k podpore lokálnych značiek, zaujímajú sa o pomalú módu, chcú poznať príbehy ich výrobkov, poznať ľudí, ktorí ich vyrobili a stotožniť sa s hodnotami značiek.”
